Lyoba

La Rindya (désalpe)

Chi bi mo patê "La Rindya " no vin du le tin yô lè tinyâre dè montanye akopâvan di vatsè por agranti lou tropi. Din chi tin, avoui on tropi dè karanta a thinkanta vatsè, on povê fére oumintè ouna bala mota ti lè dzoua, mimamin katre chouyè è trè lè premirè chenannè de la poya. Adon, lè payijan tinyâre dè montanyè ke l’avan lou mimo tyè na vintanna, oubin na trintanna dè vatsè n’in d’akopâvan po fére on bi tropi ke chobrâvè gayâ katro mê pè lè hôtè chin rèdèchindre.

L’outon, a la fin dou mi dè chaptanbre, kan lè patchi d’amon iran gayâ roudji le tropi rèdèchindê in pyanna è l’è adon k’on rindê a lou propriètéro lè vatsè akopâyè. L’è du inke ke vin chi bi mo patê " La Rindya ".

Kemin po la poya, po la rindya, lè vatsè iran totè nètèyè, ethriyè, lè kuvè lavâyè è tondyè, vertâbyamin inkotyè , kemin po na granta fitha. Ou dêri momin on lè botyatâvè è kotyè j’enè di pye balè l’avan drê a n’on bochon nyâ chu la titha intrèmi di kouârnè. Pu, fayi onko lè hyotsatâ. Na partya dou tropi portâvè di grôchè chenayè avoui di bi rimo brodâ, byan chu nê, bin nê chu byan avoui lè lètrè dou non dè lou propriètéro. Po le richto dou tropi l’y avê di balè grôchè hyotsètè avoui achebin di fèrmo bi rimo.

Le barlatê tranchportâvè avoui le mulè to chin ke fajê le trin dou tsalè, tantyè yô k’on povi arouvâ avoui le tsê a j’ètchilè bouârnè. Lé, to irè adon tsèrdji chu chi tsê. L’y avê lè mâlè i j’armayi, totè lè badyè dou trintsâbyo: diètso, diètsè, dèbatyà, dèfajyà, koyà chèrvinta, brotsè, bouratyêre, lè j’oji, le bâ ou mulè è prà d’afére ke n’a rin dè non. Ou ku dou tsê on l’y betâvè la tsoudêre, veria chin dèchu dèjo è onko lè chôlè nyâyè pèr dêrê. Pu on krouvâvè le tsê de na kouvêrta rodze kan le tropi irè fran dè dèvalè.

Kan tot’irè prè, lè j’armayi è le bouébo dè tsalè alâvan lou tsandji. I betâvan ti lou bi bredzon de la demindze, la kapèta, le bi loyi k’on vouêrdâvè tyè po la poya è la rindya è la krochèta a la man, i keminthivan a alyôbâ chi tropi ke pyatâvè dèvan la deléje dou patchi. On yâdzo lè vatsè hyotsatâyè on’avê dou mô dè lè tinyi. I chavan k’iran inkotyè po le gran voyâdzo. Achebin le furi po montâ tyè l’outon po rèdèchindre. L’y avê tyè mé a apyèyi le mulè ou trin dou tsalè è le tropi ch’inmodâvè din na boura dè chenayè è na chèta dè hyotsètè. L’è le dzoua de la rindya.

Du l’a na bouna djijanna dè j’an, le dêri dechando dou mi mi dè chaptanbre, din le galé velâdzo dè Tsarmê on fithè la rindya. Du le matin pè vê nov’àrè, tantyè ou gran midzoua, na djijanna dè tropi, ti pye bi lè j’on tyè lè j’ôtro, botyatâ è bregolâ dè totè kolà arouvon du hou tsalè di j’alintoua dè Tsarmê è mimamin du le Mohèlon, lè j’on apri lè j’ôtro è l’è dinche ke lé d’amon on fithè chi bi dzoua. Lè dzin l’y vinyon pè mile dè totè pâ, dè tota la Remandi, la Chuiche, mimamin du l’èthrandji, po vêre pachâ hou bi tropi è po fithâ tantyè ou né, avoui lè dzin dè Tsarmê, le dzoua de La Rindya.

La Rindya

Lè patchi chon rupâ, Adyu lè bi vani
Lè tsalè chon kotâ, Adyu tanyè ou furi
Lè tropi chon modâ, Dyora la Chin-Dèni
L’è la Rindya. L’è la Rindya

Texte composé et écrit en patois gruérien par Albert Bovigny




•  GALERIES PHOTO PANORAMIQUES IMAGES D'ARRIERE PLAN OUVRAGES DE CHEZ NOUS PETITES ANNONCESANNUAIRE  RUBRIQUE INTERNET DU JOURNAL LA GRUYERE S'ABONNER AU MESSAGE DU MOIS RECOMMANDER LYOBA à UN AMI RECHERCHER SUR LE SITE  LES CONCOURS   PUBLICITÉ   CONTACTER LE WEBMASTER

Google
 
sur le web mondial sur www.lyoba.ch
Lyoba
Copyright © 1996-2009